ŠNR
Vraví sa, že lepšie neskoro ako vôbec...Vraví sa, že keď je človek zaľúbený, tak sa mu nechce nič...
Pravda. Minimálne to druhé, ktoré istú dobu spôsobuje, že v drafte sa mi váľa x nedokončených myšlienok, ktoré čakajú na súdne oko čiatateľa. Na skvelé reakcie, vysokú návštevnosť, doporuěnia, že henten týpek je dobrý. Je to cool blogger, určite fajn človek. A to sa dobre číta, dobre počúva...a je to... egoistické. Znamená to snaď, že človek-blogger je egoista? Nie... len ja som, lebo potom čo som v nie len blogosfére (pekné slovo) získal všetko čo som chcel (od potlapkania po rameni, cez titul, po lásku) som za sebou zanechal ľudí, čakajúcich na nový post. Život blogera kedysi výborne zrhnul Martin Malý. O pár dní svoj článok stiahol s tým, že je unavený. Som unavený? Som lenivý? Tak trochu obe. Vymenil som blogovisko za život.
Tak všetko dobré do nového roku...
P.S. Zmysel toho zmeteného postu spočiva v pocite zanedbávanej zodpovednosti, voči všetkým tím, ktorí mojim kecom fandili. Bol to príjemný pocit za ktorý som vďačný, lebo mi v ťažkých chvíľach pomohol. Rád by som sa Vám odvďačil dobrým člankom, ale nechce sa mi. A to ma žere. Nikdy som totiž nepisal sám pre seba...